Aktuality 2018
vernisáž výstavy Zrádné lásky
Milan Mazúr, výtvarný teoretik, kurátor výstavy v katalogu vydaném k ostravské výstavě Zrádné lásky:
"Jednou z dôležitých vecí, ktoré dokáže výtvarník vyjadriť vo svojich dielach, je prostredníctvom svojho vnútra a citov, prevtelených do materiálu, milovať druhého a veriť v lásku aj keď je často zraniteľná.
Akademický mal. Milan Krajčo sa už po absolvovaní štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave systematicky koncentruje na rozvíjanie svojbytného autorského programu nielen v oblasti maľby, kresby, tvorbe koláží, ale aj tvorbe keramickej plastiky, sochy a objektov. Jeho tvorba vychádza zo silného intelektuálneho náboja, pričom svojbytným spôsobom dodržiava línie postkonceptuálnych postupov zachovaním a dotváraním materiálov a ready-made predmetov v osobitnej modelácii vlastnej výtvarnej predstavy. Dôležitú úlohu v jeho dielach tvoria asambláže ktorými dal úctu svojim rodičom (Pocta mame a otcovi, 2014). Používa tu predmety, ktorých sa môžeme dotýkať, ktoré v ňom vyvolávajú pocity, ale i tvoria predmety pripomínajúce detstvo, rodičov, návraty ale aj odchody, posolstvá, či výzvy.
V sochárskej tvorbe Krajčo dáva prednosť figurálnej soche, cez ktorú má možnosť nielen experimentovať ale naplno presadiť svoje názorové emócie. Štylizácia figúry, ktorej zobrazenie považuje za tak naliehavé až ho to viedlo k rôznym osobným interpretáciám (Tragédia Nováky, 2006, Natali, 2007, Zaľúbená Antigóna, 2007). Tu hľadá súvislosti vlastné, prežité, poetické, ale i dramatické. Krajčo je bravúrny technik a zástupca vlastnej osvedčenej metódy. Ako sám hovorí: „sochu treba strážiť, hlina nečaká“. Svedčí o tom séria nachýlených figúr, ktoré na prvý pohľad akoby strácali akýkoľvek vzťah k osvedčeným pravidlám sochárskej tvorby. Riskantnou asymetriou často diváka dostáva do údivu, vzrušenia a tým je Krajčo výnimočný a ojedinelý (Horiace srdce, 2014).
Sériu koláži o láske vníma ako jeden z námetov možno najdôležitejších v období, keď lásku pociťoval ako neabstraktnú, existujúcu okolo neho a riešiacu mnoho otázok. Koláže chápe Krajčo ako hru, ako uvoľnenie z tlaku sochárskeho výsledku, či výstupu. Výsledok je provokatívny avšak nevinný so silnou vizuálnou vzrušujúcou logikou často charakterizovanou pojmami: erotická – poetická – fantastická – expresívna. Súvisiac s temperamentom a impulzívnosťou autorovej kresliarskej a maliarskej tvorby vznikajú cykly malieb a koláží (Krížová cesta, 2014 – 2015, Máš slinu?..., La Pupa – La Farfalla a cyklus animovaných kresieb z obdobia rokov 2015 – 2016 Óda na lásku).
Akademický maliar Milan Krajčo v rokoch 1975 – 1981 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení krajinárskej a figurálnej maľby u prof. Jána Želibského. Po ukončení štúdia sa usadil v Žiline. Vystavuje od polovice osemdesiatych rokov, absolvoval množstvo kolektívnych ako aj samostatných výstav."
